Rhodesian ridgeback   

Pôvod a vznik plemena

Dávno predtým, ako Európania osídľovali Južnú Afriku, mali drobní členovia kmeňa Hotentotov spoločníka - psa, ktorý ich sprevádzal na poľovných výpravách. Výnimočnou charakteristikou tohto psa bola línia srsti, ktorá na chrbte rástla v protichodnom smere - ridge. Hlavná úloha tohto psa spočívala v ochrane obydlí domorodcov a fariem pred dravou zverou. K histórii rodézskych ridgebackov sa viaže mnoho príbehov o ich statočnosti. Napríklad: „Domorodí zlodeji prišli na trik maskovať sa na nohách handrami, ktoré napustili pachom levov alebo leopardov. Pach dravých zvierat naháňal strach všetkým, ináč aj najostrejším psom, a dali sa na ústup. Len ridgeback sa vďaka vrodenej nebojácnosti nezastaví ani pred levmi a inými dravými zvieratami.“ Ukázalo sa teda, že je to jediný pes, ktorý sa nebojí divej zveri. Preto bol v Afrike vyšľachtený bielymi osadníkmi k dvom základným účelom: k stráženiu a lovu. Počas 16. a 17. storočia vyvandrovali holandskí Búri, Nemci a Hugenoti do Južnej Afriky. Keďže títo ľudia boli priekopníkmi v novej a necivilizovanej krajine, ktorá bola bohato osídlená dravými zvieratami, priniesli si so sebou vlastné európske stredne veľké pracovné a poľovné psy. No tieto psy neboli schopné prekonať „choroby a nebezpečie africkej buše“, a tak bolo prirodzené krížiť ich s domorodými psami. Európski prisťahovalci – nazývaní tiež „bieli osadníci“ - veľmi rýchlo spoznali vynikajúce vlastnosti domorodého psa: nebojácnosť, výborný nos, silu spojenú s obratnosťou a vytrvalosť. Len po fyzickej stránke perfektne vybavené zviera malo v tvrdých podmienkach africkej divočiny šancu na prežitie. Európania sa navyše začali venovať aj exteriérovej stránke a pôvodného psa domorodcov krížili s mnohými európskymi plemenami (mastif, doga, erdelteriér, chrt, bloodhaund). Napodiv dobré vlastnosti nevymizli, naopak, ďalej sa upevňovali. Silnejšie kvality a životná sila týchto potomkov bola rýchlo rozpoznaná - vždy sa u nich vyskytoval ridge. Počas tohoto raného obdobia boli ridgebacky často používané na lov divokej zveri, a tak získali tieto psy povesť nebojácneho a ostražitého lovca. Neboli trénované na zabíjanie, ale na to, aby mohli leva zastaviť, kým príde poľovník. Táto schopnosť im zaistila pomenovanie „leví pes“, až kým neboli v roku 1922 oficiálne pomenované na „Rhodesian Ridgeback“. 

Charakteristika

Ridgeback má svoje meno podľa pásu srsti, ktorá sa tiahne v protichodnom smere pozdĺž celého chrbta. „Ridge“ znamená „horský hrebeň“ a „back“ znamená „chrbát“.Doslovný preklad názvu plemena teda je "chrbát horského hrebeňa". Tento ridge je veľmi výnimočný znak, ktorý sa u žiadnej inej rasy uznanej FCI (s výnimkou thajského ridgebacka) nevyskytuje. Je hlavným plemenným znakom rodézskeho ridgebacka.Toto jedinečné plemeno, nesie v Afrike čestný prívlastok "leví pes".Vo svojej domoviene, Afrike, sa využíval na lov divej zveri, najmä levov. Jeho pôvodnou funkciou bolo zver nadháňať, zastaviť a fixovať tak dlho, kým sa na miesto nedostavil lovec. Pracovali v skupinách 2-4 ridgebackov. Je nutné si ale uvedomiť, že tieto psy leva nikdy nenapadali, ani sa nepokúsili usmrtiť. Pri love sa uplatňovala ich mimoriadna pohyblivosť, sila a schopnosť pohybovať sa stále rýchlejšie a obratne unikať a vyhýbať sa levím drápom. Takto sa prirodzenou selekciou ridgeback vyvinul v nesmierne obratného a pritom veľmi opatrného psa.V Európe sa ridgeback v poslednej dobe už nevyužíva ako poľovný, ale ako spoločenský pes. Bez problémov sa prispôsobil kontinentálnej klíme, neprekáža mu ani sneh, či teploty pod bodom mrazu.Je to pes veľmi príjemných vlastností: oddaný svojej rodine, spoľahlivý k deťom, pritom so značnou dávkou prirodzenej ostrosti, a teda sám od seba bez špeciálneho výcviku je vynikajúci strážny pes. V porovnaní s väčšinou európskych plemien je mimoriadne pohyblivý, vytrvalý a teší sa pevnému zdraviu. Tento Afričan má ešte stále veľmi blízko k prírode, miluje slobodný a nespútaný pohyb.Ridgeback je rozvážny, veľmi inteligentný, citlivý spoločník a zriedkakedy šteká. Toto plemeno je vyhľadávané práve pre svoje spoločenské vlastnosti, je chované v rodinách s deťmi. Je to pes pokojný, tichý, povahovo vyrovnaný. V mladosti je temperamentný a vyžaduje veľa pohybu mimo domov. Obľubuje nespútaný pohyb, rýchle šprinty lesmi a lúkami. V dospelosti je "pes pohodár" a robí mu potešenie stráviť niekoľko hodín pozorovaním okolia alebo ležať vystretý na letnom slniečku.Tento obraz veľkého, ospalého a pomalého zvieraťa je v úplnom protiklade s jeho schopnosťami v akcii. V okamihu sa mení na rýchly blesk a je zážitok sledovať jeho dokonalý, elegantný pohyb tela a silu svalov pri behu.

Povahové črty plemena

Rodézsky ridgeback je naozaj „osobnosť“ medzi psami. Vo vzťahu k ľuďom chce byť partnerom, a nie otrokom, ktorý len vykonáva rozkazy. Je výnimočný svojou inteligenciou. Má veľmi milú mimiku tváre a jasnú reč tela. Mnoho vecí si urobí po svojom a v rôznych situáciách sa prekvapujúco múdro zachová. Disponuje „šiestym zmyslom pre nebezpečenstvo“, to znamená, že veľmi intuitívne reaguje na podnety z okolia a vníma aj to, čo je mimo ľudské chápanie. Je to schopnosť, ktorá sa storočia vyžadovala v africkej buši a ktorá je dodnes zakotvená v dedičnej výbave tohoto plemena. Popri tomto prírodnom inštinkte je ridgeback tiež psom veľmi príjemných vlastností. Je priateľský k ľuďom a miluje deti. Už v období svojho jedného roka pôsobí ridgeback fyzicky dospelým, elegantným dojmom, má harmonickú stavbu tela, z ktorej vyžaruje sila. Psychicky však ridgeback dospieva veľmi neskoro, až medzi druhým a tretím rokom svojho života. Do tej doby sa síce zdá byť veľký a silný, ale v skutočnosti je ešte malý a zraniteľný. Obranný inštinkt sa u neho rozvíja až v priebehu jeho neskorého dospievania, nepotrebuje žiaden doplňujúci podnet. V dospelosti sa na kvality rodézskeho ridgebacka môžeme plne spoľahnúť bez akéhokoľvek špeciálneho výcviku. Ridgeback je veľmi úzko naviazaný na človeka. V každej chvíli sa snaží zapáčiť, túži po pochvale a uznaní, preto nie je problém ho vychovávať prirodzeným spôsobom v rodine. Vyžaduje si to ale dôveru, trpezlivosť a vcítenie sa do jeho povahových zvláštností. Ridgeback je veľmi vnímavý, bystrý a keďže dospieva pomerne neskoro, je dlho cvičiteľný. Je len na nás, ako využijeme jeho prirodzené schopnosti a danosti a ako ich budeme rozvíjať. Každý ridgeback si na svet prináša individuálne dispozície pre učenie v rôznych funkčných okruhoch. Niektorý ridgeback je šikovnejší v dostihoch, iný pri nácviku agility, niektorý zasa ako slepecký vodiaci pes alebo pes záchranár. Je síce veľmi všestranne použiteľný, ale geneticky - ridgeback ako plemeno - je najviac nadaný v poľovnom funkčnom okruhu. 
Ridgeback, pravý reprezentant plemena, je pokojný, povahovo vyrovnaný pes s vysokým prahom dráždivosti. Nehodí sa preto na cvičenie obrany v tom zmysle, že ho budeme poštvávať na figuranta a cvičiť s ním hryzenie do rukáva.
Prirodzené vlohy ridgebacka sú poľovné, teda zver naháňať, zastaviť, prípadne nadhnať pánovi. Zver zastaví obehnutím, obštekávaním a neustálym kľučkovaním ju fixuje z určitej vzdialenosti až do príchodu svojho pána. Takto bol ridgeback rokmi vyšľachtený, také je jeho prirodzené správanie. Podobne sa správa aj pri zadržaní votrelca na náš pozemok. Nebude zlodeja trhať, ale bude ho fixovať a obštekávať. Nebojte sa, ridgeback presne vycíti, kto a s akým úmyslom prekročí prah nášho pozemku. Vie čo má robiť a beda tomu kto má nečestné úmysly! Bude patrične vyľakaný a vyštvaný z nášho územia, ale rozhodne nebude roztrhaný. Myslím, že to nikto z nás naozaj ani nechce, spôsobilo by nám to len nepríjemnosti. Pokiaľ ridgebacka neprekódujeme systematickým zlým cvičením, poštvávaním na človeka, bude naozaj spoľahlivým strážcom, obranárom, spoločníkom i rodinným priateľom. 

Ridge, hlavný plemenný znak

Ridgeback má svoje meno podľa smeru srsti, ktorá sa tiahne v protichodnom smere pozdĺž celého chrbta. „Ridge“ znamená „horský hrebeň“ a „back“ znamená „chrbát“, doslovný preklad názvu plemena teda je „chrbát horského hrebeňa“. Tento ridge je veľmi výnimočný znak, ktorý sa u žiadnej inej rasy uznanej FCI (s výnimkou thajského ridgebacka) nevyskytuje. V Thajsku ale existujú okrem už spomínaného thajského ridgebacka aj ďalšie dva typy psa s ridgeom: Koral–Dog a pes s ridge z pohraničnej oblasti Kambodže. Tieto psy však nie sú uznané FCI.Pod mikroskopom nevykazuje koža v oblasti ridge žiadne odchýlky oproti koži na iných častiach tela. Srsť v oblasti ridge je však odlišná od srsti inde. Je dlhšia a hrubšia než na bokoch alebo na bruchu psa. Správny ridge sa začína v oblasti kohútika boxom s dvoma naproti stojacími korunkami (vírmi z chlpov), pokračuje rovnomerne sa zužujúcim pruhom opačne rastúcej srsti a končí sa špicou v oblasti bedier. Veľká hodnota sa kladie symetrii tohoto hrebeňa. Správny ridge musí byť nielen pekne symetrický, ale aj zreteľne ohraničený. Je nanajvýš pravdepodobné, že pôvodný ridge ani neobsahoval žiaden box, ani víriky.

AKO MÁ VYZERAŤ SPRÁVNY RIDGE?

Niektoré najčastejšie tvary korektných ridge:

Niektoré najčastejšie tvary nekorektných ridge:

Zdroj : Internet          

Webová stránka byla vytvořena pomocí on-line webgenerátoru WebSnadno.cz